Pre zrnko je praženie takou skúškou zrelosti ako pre študenta maturita. Až keď prejde pražičkou, naberie mladý „zelenáč“ svoju dospelácku formu a je pripravený dobýjať srdcia kávičkárov.
Kto túži preniknúť do najhlbších tajov praženia kávy, mal by pozvať na lukafíčko (na LITRE lukafíčka, lebo taká fundovaná debata bude na dlho!) pražiara s aspoň 10-ročnou praxou v odbore. Jedna univerzálna kávová pravda totiž je, že upražené zrnko je z veľkej časti vizitkou konkrétneho špecialistu, ktorý proces praženia manažuje.
Hoci má každé semiačko kávovníkového plodu v sebe zakódovaný fixný set charakterových čŕt (700 až 800 chemických zložiek, aby sme boli presnejší), odlišnými prístupmi a metódami praženia sa mení aj špecifický charakter zrnka.
Odhaduje sa, že naše životy by boli minimálne o 25 % nudnejšie, keby každá pražená káva chutila rovnako. To, našťastie, nehrozí. Jediné, čo je v baleniach Lucaffé uniformné, je garancia kvality. Môžete sa spoľahnúť, že vnútri nenájdete žiadne zatúlané bezcharakterné zrnisko, iba samé súce kúsky z vychytených talianskych pražiarní.
Nič nie je čierno-biele...
... a ani tmavo-svetlé! Hoci sa vo svete kávového praženia najčastejšie skloňujú práve tieto dva odtiene, je to len zjednodušujúca kategorizácia pre tých, ktorí si chcú vychutnať svoju šálku bez akademických prednášok o rozdieloch medzi New England a Full City. V skutočnosti poznáme až desať základných druhov praženia oscilujúcich od najsvetlejšieho hnedého zrnka (Light Cinnamon) po uhľovo čierne (Spanish).
Preferencia toho-ktorého typu vypovedá viac o individuálnom vkuse kávopijca ako o kávoznalectve. A podobne ako pri parfumoch, aj tu je vítané príležitostne zmeniť, čo dôverne poznáte. Nie za lepšie, ale za iné. Hoci len Mr. Exclusive za Mammu Luciu. Veď viete, nech má kávičkovanie väčšie grády.
Čerstvá je najlepšia?
V žiadnom prípade!!! Dať si šálku čerstvo praženej kávy je skôr recept, ako natrvalo prejsť k čaju, lebo tú metalickú kávovú pachuť by ste z hlavy len tak ľahko nevyvetrali. Počas praženia sa zo zrnka uvoľňuje oxid uhličitý, a kým dôjde ku kompletnému „odplyneniu“, je potrebné dovoliť káve na nejaký čas vydýchnuť. Tu už ani nepíšeme úvodzovky, pretože vydýchnutie je exaktný terminus technicus pre odležanie upraženej kávy, čo je približne 14 dní.
O čerstvej káve možno hovoriť mesiac až tri mesiace od upraženia. Pokiaľ je však skladovaná v dobrých podmienkach, v suchu a pri teplotách, ktoré neklesnú pod 12 ani nestúpnu nad 17 stupňov Celzia, plnú čerstvosť si uchová pokojne aj pol roka.
Tmavšia je nadupanejšia?
Samotná farba zrnka má pramálo spoločného s množstvom kofeínu v ňom, aj keď intuitívne si tmavé farby spájame s väčšou intenzitou. Platí to v prípade chute, ale určite nie pri obsahu kofeínu. Jeho pomer sa v závislosti od stupňa praženia nijako radikálnejšie nemení.
Čo sa mení, je rozmer kávového zrna. Pražené je v porovnaní s nepraženým váhovo ľahšie, zato rozložitejšie (predstavte si pukancovú kukuricu verzus pukanec).
Keďže zrnká tmavnú dlhším pôsobením vysokej teploty v pražičke, platí, že svetlejšie – kratšie pražené – sú drobnejšie. Pri príprave kávy sa tak do odmerky zmestí viac svetlých ako tmavých zŕn, čo znamená, že šálka svetlo pražených zŕn môže naozaj obsahovať viac kofeínu.
Triedenie inšpirované Popoluškou
Ako získať istotu, že z pražičky vyjde 110 % kvalita? Jedine prácnou a precíznou kontrolou zrnka po zrnku. Keď ide o chuťový zážitok zákazníka, nehrozí žiadna skratka. A ten berieme v Lucaffé veľmi vážne, preto pristupujeme k „zrnkotriedeniu“ pedantnejšie ako je zvyčajne štandardom, tzv. Popoluška štýlom.
Ako jedna z mála pražiarní na svete aplikujeme dvojnásobnú optickú kontrolu zŕn, na začiatku aj na konci pražiaceho procesu. Máme tak dvojitú istotu, že z pražičky vyšleme do sveta tie najlepšie kúsky.
P.S. Už pre vás pražíme nové témy o káve, lebo chceme, aby ste si Lucaffé spájali nielen s perfetto talianskou kvalitou, ale aj s vášňou objavovať. Veď napokon, nebyť bádateľskej zvedavosti, s ktorou sa Gian Luca Venturelli v roku 1996 pustil do budovania Lucaffé, mali by ste dnes prázdnu šálku! 😊
